Feb 282014
 

Sila je často slabou stránkou mocných.

Život je len tieňom našich snov. /Šialený Kôň, Lakota Oglala/

Maj v úcte všetkých ľudí, neplaz sa však pred nikým. /Tecumseh, Shawnee/

Byť šťastný znamená zvyknúť si na život vo vlastnej koži.

Keď ráno vstaneš, poďakuj za ranné svetlo, za svoj život a svoju silu. Poďakuj za potravu a za radosť života. Ak nenájdeš dôvod pre vďaku, vina je v tebe samotnom. /Nekonečný kruh – Tekumse, Šauní/

Neignoruj ľudí, ktorí ťa trápia iba svojim správaním. Ignoruj ich aj vo svojich myšlienkach. Pre teba neexistujú. Si slobodný. /poučenie, Čirokovia/

Nemá zmysel bojovať, keď nemôžeme veriť vo víťazstvo. /Geronimo, Chiricahua Apache/

Všimni si, ako sa mladý muž správa k svojej sestre a k iným ženám doma a zistíš, ako sa bude správať k tvojej dcére. /príslovie, Lakotovia/

Ukradnuté jedlo nikdy neutíši hlad. /príslovie, Omaha/

Keď ti hrozí nebezpečenstvo, zostaň sedieť na mieste a tak možno unikneš zlu. /príslovie, Navaho/

Pieseň vtáka na strome je naozajstnou hudbou, kým pieseň vtáka v klietke je len smutnou napodobeninou.

Nepozeraj sa odkiaľ ideš, skôr sa pozeraj kam máš ísť.

V hneve sa sila vôle nabíja zlosťou a človek sa stáva nebezpečným sám sebe i ostatným. /Nekonečný kruh – ústne podanie, kmeň Omahov/

Nesúď človeka, kým si dva mesiace nechodil v jeho mokasínach.

Jedným prstom ani kamienok nezdvihneš. /kmeň Hopi/

Človek sa musí popáliť, aby sa naučil, že má nechať oheň na pokoji. /národ Siuxov/

Povedz mi o tom a ja na to zabudnem. Ukáž mi to a ja si to možno zapamätám. Zapoj ma a ja to pochopím.

Ži svoj život tak, aby sa strach nikdy nevkradol do tvojho srdca. /Tecumseh; Shawnee/

Keď prinesieš do wigwamu horiacu vetvu, nesťažuj sa na dym.

Kto má jednu nohu v kanoe a druhú v člne, spadne do rieky.

Žite kľudne. Váš život musí byť vyrovnaný. Musíte myslieť láskavo jeden na druhého. Nemyslite si nič zlé jeden o druhom. Musíte byť trpezlivý jeden k druhému. A nemyslite na škaredé slová… Prajem si, aby ste robili to, čo je správne, vždy si od vás prajem to, čo je správne. /Mannitol/

Keď zistíš že sa vezieš na mŕtvom koni, zosadni. /kmeň Dakotov/

Ústami detí a bláznov hovorí Manitou.

Čím dlhšie dovolíme problému, aby existoval, tým ťažšie je vrátiť mysli pokoj. /Twylah Nitsch, Seneca/

Buď trpezlivý. Všetko sa zmení v pravý čas. Želanie nemôže privolať jesennú nádheru alebo donútiť zimu, aby ustúpila.  /Ginaly – li, Cherokee/

Najvyššej múdrosti sa musí každý naučiť sám. Nedá sa učiť slovami. /Smowhala: Wanapumovi/

Svoj život musíš žiť od začiatku do konca. Nikto iný to nemôže urobiť namiesto teba. /Starec Hopi/

Oči živých ľudí hovoria slovami, ktoré jazyk nedokáže vysloviť.

Chcem byť silný nie preto, aby som bol väčší než môj brat, ale aby som porazil svojho najväčšieho nepriateľa – seba.

Cudzie ústa nie sú vráta, nezavrieš ich.

Korytnačka znesie tisíc vajec a nikto o tom nevie. Sliepka jedno a čo je okolo toho rámusu.

Gram praxe je lepší než tona teórie.

Až keď bude vyrúbaný posledný strom, otrávená posledná rieka, chytená posledná ryba, zistíte, že peniaze sa jesť nedajú.  /Varování kmene Cree/indiani pellerossa

Feb 152014
 

Jeden večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu: „Chlapče, tá bitka v každom z nás je medzi dvoma vlkmi.”

Jeden je zlý. Je to zlosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť, ego…

Ten druhý je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit, dôvera…

Vnuk a tom všetkom premýšľal a po chvíli sa opýtal: „A ktorý vlk zvíťazí?”

Starý Indián odpovedal: „Ten ktorého kŕmiš.”

Two Wolves

Feb 132014
 

Bol raz jeden žiak a ten sa spýtal svojho majstra: „Čo ma oddeľuje od pravdy?”

A majster povedal: „Nie si sám, čo je oddelený od Pravdy. Je veľa takých. Poviem ti dvanásť malých príbehov, ktoré sa ti budú zdať ako veľmi jednoduché. Musíš ich ale prejsť mnohokrát, a i keď si už budeš myslieť, že si ich pochopil, neprestávaj ich prechádzať. Rob to tak dlho, až nimi prestúpiš, tak dlho, až sa z malých príbehov stanú veľké a z tých veľkých zase malé.        

Prvý príbeh:
Bola raz jedna kvapka vody v mori, ktorá tvrdila, že more nikdy neexistovalo. A rovnako je to i s mnohými ľuďmi. Stoja v strede Vesmíru a hovoria, že Vesmír nikdy neexistoval.

Druhý príbeh:
„Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa jedna kvapka v mori a more ju vo svojej milosrdnosti vyzdvihlo na svoj povrch. „Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa zasa kvapka. A slnko bolo plné milosti a vyzdvihlo ju do oblakov. „Chcem svoju slobodu,” dožadovala sa stále kvapka. A oblaky boli dobrotivé – spustili ju zase dole. A tak bola opäť v mori.

Tretí príbeh:
Intelektuálna kvapka vody je intelektuálna kvapka vody, ale nie more.

Štvrtý príbeh:
„Všetky tieto kvapky vody za nič nestoja,” povedala kvapka vody v mori..

Piaty príbeh:
„Nepochybne, jednu vec som už poznala. Som určite o niečo dôležitejšia než more,” povedala kvapka v mori.

Šiesty príbeh:
„Asi sa nikdy nestretnem s morom,” povzdychla si kvapka v mori.

Siedmy príbeh:
„Ale, čo ma je po tomto mori,” povedala kvapka v mori.

Ôsmy príbeh:
Jedna kvapka vody bojovala so svojím osudom. I keď bola uprostred mora, nechcela o mori nič vedieť.

Deviaty príbeh:
Jedna kvapka v mori zvoláva ostatné kvapky, aby mohli zorganizovať povstanie proti moru.

Desiaty príbeh:
„Z titulu mojej moci,” povedala kvapka druhej kvapke uprostred mora, „z titulu mojej moci si od tohto dňa vylúčená z mora.”

Jedenásty príbeh:
„Milujem ťa,” povedalo more kvapke vody. Ale kvapka vody more nepočula, pretože bola naplnená láskou k inej kvapke.

Dvanásty príbeh:
„Keby sa mi podarilo…,” uvažovala kvapka vody, „aby som milovala každú kvapku, stala by som sa celým morom.” A tak začala zhŕňať jednu kvapku za druhou svojou láskou. Bola tam však jedna kvapka, ktorá jej raz veľmi ublížila. Spôsobila jej najväčšie utrpenie v živote. A tak jej napriek celej svojej láske nedokázala odpustiť. Len preto, že nezahrnula jednu jedinú kvapku do svojej lásky, len jedna jediná jej chýbala – nestalo sa z nej more.

Žiak prišiel znovu za svojím majstrom: „Povedz mi, majster, bola raz niekedy aspoň jedna jediná kvapka vody, ktorá sa stala morom?”

A majster mu povedal posledný príbeh: „Bola raz jedna kvapka vody, ktorá hľadala ticho mora a jeho hĺbku. Jej želanie bolo nesmierne veľké a táto kvapka bola plná odpustenia. Preto k nej more takto prehovorilo: „Ty si ja a ja som ty.” Otvorilo náruč a prijalo kvapku. A to, čo patrilo moru, patrilo od tej chvíle aj kvapke. Stala sa tichom mora, stala sa diaľkou mora a jej hĺbka bola požehnaním pre tento svet.” Vedz, môj žiak, more je plné odpustenia pre tých, ktorí ho milujú a prijme do seba tých, ktorí si to naozaj želajú.”

„A čo keď je taká kvapka vody veľmi špinavá, čo potom?” spýtal sa žiak.

Vtedy sa majster z celého srdca rozosmial a povedal: „Žiadna kvapka nemôže byť taká špinavá, aby ju more nedokázalo očistiť.”

Veľa šťastia

Zdroj: http://www.biela-magia.eu/texty/pribeh_osvietenia.html