Feb 282014
 

Sila je často slabou stránkou mocných.

Život je len tieňom našich snov. /Šialený Kôň, Lakota Oglala/

Maj v úcte všetkých ľudí, neplaz sa však pred nikým. /Tecumseh, Shawnee/

Byť šťastný znamená zvyknúť si na život vo vlastnej koži.

Keď ráno vstaneš, poďakuj za ranné svetlo, za svoj život a svoju silu. Poďakuj za potravu a za radosť života. Ak nenájdeš dôvod pre vďaku, vina je v tebe samotnom. /Nekonečný kruh – Tekumse, Šauní/

Neignoruj ľudí, ktorí ťa trápia iba svojim správaním. Ignoruj ich aj vo svojich myšlienkach. Pre teba neexistujú. Si slobodný. /poučenie, Čirokovia/

Nemá zmysel bojovať, keď nemôžeme veriť vo víťazstvo. /Geronimo, Chiricahua Apache/

Všimni si, ako sa mladý muž správa k svojej sestre a k iným ženám doma a zistíš, ako sa bude správať k tvojej dcére. /príslovie, Lakotovia/

Ukradnuté jedlo nikdy neutíši hlad. /príslovie, Omaha/

Keď ti hrozí nebezpečenstvo, zostaň sedieť na mieste a tak možno unikneš zlu. /príslovie, Navaho/

Pieseň vtáka na strome je naozajstnou hudbou, kým pieseň vtáka v klietke je len smutnou napodobeninou.

Nepozeraj sa odkiaľ ideš, skôr sa pozeraj kam máš ísť.

V hneve sa sila vôle nabíja zlosťou a človek sa stáva nebezpečným sám sebe i ostatným. /Nekonečný kruh – ústne podanie, kmeň Omahov/

Nesúď človeka, kým si dva mesiace nechodil v jeho mokasínach.

Jedným prstom ani kamienok nezdvihneš. /kmeň Hopi/

Človek sa musí popáliť, aby sa naučil, že má nechať oheň na pokoji. /národ Siuxov/

Povedz mi o tom a ja na to zabudnem. Ukáž mi to a ja si to možno zapamätám. Zapoj ma a ja to pochopím.

Ži svoj život tak, aby sa strach nikdy nevkradol do tvojho srdca. /Tecumseh; Shawnee/

Keď prinesieš do wigwamu horiacu vetvu, nesťažuj sa na dym.

Kto má jednu nohu v kanoe a druhú v člne, spadne do rieky.

Žite kľudne. Váš život musí byť vyrovnaný. Musíte myslieť láskavo jeden na druhého. Nemyslite si nič zlé jeden o druhom. Musíte byť trpezlivý jeden k druhému. A nemyslite na škaredé slová… Prajem si, aby ste robili to, čo je správne, vždy si od vás prajem to, čo je správne. /Mannitol/

Keď zistíš že sa vezieš na mŕtvom koni, zosadni. /kmeň Dakotov/

Ústami detí a bláznov hovorí Manitou.

Čím dlhšie dovolíme problému, aby existoval, tým ťažšie je vrátiť mysli pokoj. /Twylah Nitsch, Seneca/

Buď trpezlivý. Všetko sa zmení v pravý čas. Želanie nemôže privolať jesennú nádheru alebo donútiť zimu, aby ustúpila.  /Ginaly – li, Cherokee/

Najvyššej múdrosti sa musí každý naučiť sám. Nedá sa učiť slovami. /Smowhala: Wanapumovi/

Svoj život musíš žiť od začiatku do konca. Nikto iný to nemôže urobiť namiesto teba. /Starec Hopi/

Oči živých ľudí hovoria slovami, ktoré jazyk nedokáže vysloviť.

Chcem byť silný nie preto, aby som bol väčší než môj brat, ale aby som porazil svojho najväčšieho nepriateľa – seba.

Cudzie ústa nie sú vráta, nezavrieš ich.

Korytnačka znesie tisíc vajec a nikto o tom nevie. Sliepka jedno a čo je okolo toho rámusu.

Gram praxe je lepší než tona teórie.

Až keď bude vyrúbaný posledný strom, otrávená posledná rieka, chytená posledná ryba, zistíte, že peniaze sa jesť nedajú.  /Varování kmene Cree/indiani pellerossa

  One Response to “Indiánske múdrosti”

  1. jeeej toto je taká pecka, poviem manželke nech to vyšije niektoré z nich na gobelín a povesíme si to na chodbe!!

 Leave a Reply

(required)

(required)

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>